Verejné obstarávanie. Je možné predkladanie dvojjazyčných dokumentov zo strany uchádzačov/záujemcov na preukázanie splnenia podmienok účasti?

Vo verejných obstarávaniach/obstarávaniach konaných v Slovenskej republike sa často vyskytuje situácia, keď jedným z členov skupiny dodávateľov, resp. treťou osobou, prostredníctvom ktorej uchádzač/záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti, je zahraničný subjekt.

Je bežnou praxou vo verejných obstarávaniach konaných v Slovenskej republike, že sa rôzne doklady predkladajú hospodárskymi subjektami v dvojjazyčnej jazykovej verzii, obsahujúcej verziu vyhotovenú v štátnom jazyku, ktorá je pre verejných obstarávateľov/obstarávateľov relevantná, pričom ide najmä nie však výlučne o dokumenty ako plné moci, referencie, t.j. potvrdenia odberateľa prác o uspokojivom vykonaní prác a ich  zhodnotení podľa obchodných podmienok, čestné vyhlásenia a ďalšie.

Súčasne sú takéto doklady predkladané aj v cudzom jazyku, napr. v anglickej jazykovej verzii.

Má verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnenie odmietnuť takéto dokumenty z dôvodov, že nespĺňajú požiadavky stanovené v § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní?

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že podľa ust. § 21 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) sa  ponuky, návrhy a ďalšie doklady a dokumenty vo verejnom obstarávaní  predkladajú v štátnom jazyku. Ak je doklad alebo dokument vyhotovený v cudzom jazyku, predkladá sa spolu s jeho úradným prekladom do štátneho jazyka; to neplatí pre ponuky, návrhy, doklady a dokumenty vyhotovené v českom jazyku. Ak sa zistí rozdiel v ich obsahu, rozhodujúci je úradný preklad do štátneho jazyka. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku, ak ide o postup zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo súťaž návrhov.

Je nutné uviesť, že predkladanie takýchto dvojjazyčných dokumentov (pričom jedným z nich je štátny jazyk SR) bolo pri vyhodnocovaní ponúk, návrhov a ďalších dokladov a dokumentov tak zo strany verejných obstarávateľov/obstarávateľov ako aj zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „Úrad pre verejné obstarávanie“ alebo „Úrad“ alebo „ÚVO“)v rámci dohľadu a kontroly, dlhé roky plne akceptované  a vyhodnotené vo verejných obstarávaniach ako dostatočné.

Od tejto praxe sa odklonil Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v rámci výkonu kontroly vyslovil odlišný názor, a to Rozhodnutím sp. zn.  14152-6000/2020-OD/3 zo dňa 14.01.2021 (ďalej aj ako „Rozhodnutie“). 

Úrad pre verejné obstarávanie v bode 28. citovaného Rozhodnutia uviedol, že doklady, ktoré predložil uchádzač v dotknutom verejnom obstarávaní ako dvojjazyčné, t.j. ktoré  tento predložil v anglickom aj slovenskom jazyku,  boli predložené bez úradného prekladu do slovenského jazyka. Z uvedeného potom vyplýva záver, že Úrad mal za to, že aj cudzojazyčná jazyková mutácia dokumentu mala byť úradne preložená.

Na základe odvolania proti tomuto Rozhodnutiu vo veci rozhodovala Rada Úradu pre verejné obstarávanie.  Rada ÚVO o odvolaní rozhodla svojím Rozhodnutím č. 2065-9000/2021 zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj ako „Rozhodnutie Rady“).  

Rada ÚVO v bode 134. Rozhodnutia Rady vyslovila názor, že ak sa verejný obstarávateľ/ obstarávateľ dokáže riadne oboznámiť s obsahom predložených dvojjazyčných dokumentov a zároveň z týchto dvojjazyčne predložených dokumentov nevyplýva nezrovnalosť, nesúlad, či rozpor v jazykových verziách, nie je dôvodné trvať na tom, aby verejný obstarávateľ/obstarávateľ žiadal o dodatočné predloženie úradného prekladu dokumentov.

Zároveň Rada  ÚVO v bodoch 132. a 133. Rozhodnutia Rady tiež konštatovala, že predložené doklady zo strany uchádzača v predmetnom verejnom obstarávaní obsahovali pravidlo,  v zmysle ktorého slovenská jazyková verzia dotknutých dokladov mala prednosť.

Rada ÚVO tiež konštatovala, že  účel ustanovenia § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, tzn. skutočnosť, že verejný obstarávateľ v plnej miere porozumel všetkým vyhotoveným dokladom, bol naplnený, a to jednak z dôvodu jazykových znalostí členov komisie verejného  obstarávateľa, ktorí  (a následne ani Úrad ani Rada ÚVO) neidentifikovali nezrovnalosti v jazykových verziách predložených dokladov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dokonca aj v prípade, ak by v týchto dvojjazyčne vyhotovených dokladoch existovala nezrovnalosť, v zmysle znenia predložených dokumentov, slovenská jazyková verzia by mala prednosť. V zmysle vyššie uvedeného je možné uviesť, že predkladanie dvojjazyčného znenia dokladov zo strany hospodárskych subjektov je prípustné, pričom by sme v každom prípade odporučili uviesť, že slovenská jazyková verzia dokladu má prednosť.

Súčasne je možné ale viesť oprávnenú polemiku o tom, ako je  potrebné pristúpiť k výkladu názoru vysloveného Radou ÚVO v citovanom Rozhodnutí Rady, ktorá oprela hodnotenie dvojjazyčného dokladu o jazykové znalosti členov komisie a skutočnosť, že verejný obstarávateľ  ako kontrolovaný  (a následne ani Úrad ani Rada) neidentifikovali nezrovnalosti v jazykových verziách predložených dokladov.

Máme za to, že výklad takéhoto výroku Rady ÚVO sa môže javiť ako sporný, keďže predpokladať u verejného obstarávateľa/obstarávateľa, resp. u všetkých členov komisie dôkladnú znalosť všetkých cudzích jazykov je pochopiteľne nereálne.  

Odmietnutie takéhoto postupu spočívajúceho v akceptovaní dvojjazyčných dokumentov obmedzujúc sa na dôkladnú znalosť takéhoto iného jazyka, by mohlo viesť k diskriminácii zahraničných hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa v procese verejného obstarávania na základe ich štátnej príslušnosti, čo je v príkrom rozpore nielen s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ale aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ.  Je zrejmé, že hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo, miesto podnikania, resp. bydlisko na území Slovenskej republiky disponujú/môžu disponovať výhodou znalosti štátneho jazyka SR, avšak neznalosť slovenského jazyka nemožno vykladať v ich neprospech a ani im  odoprieť právo, aby jazykovú mutáciu dokumentu podpísali v cudzom jazyku, ktorého znalosťou disponujú.

Dúfame, že bol pre vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať

Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.