Je verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnený namietať vek kľúčového odborníka?

Uvádzame, že v praxi sme sa stretli s prípadom, keď verejný obstarávateľ vo verejnom obstarávaní v rámci inštitútu vysvetlenia podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní požadoval od uchádzača vysvetlenie, aký spôsobom mieni uchádzač zabezpečiť záväzok zamestnanca, že poskytne uchádzačovi ako zamestnávateľovi  svoje kapacity v rozsahu požadovanom zamestnávateľom a akým spôsobom bude vykonávať činnosť, konkrétne stavbyvedúceho, a to napriek tomu, že stavbyvedúci bude mať v roku, v ktorom sa predpokladá začiatok vykonávania diela  79 rokov?

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uchádzač preukazoval splnenie podmienky účasti podľa ust. § 34 ods. 1 písm. g), t.j. išlo o osobu tzv. kľúčového odborníka, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti boli predložené v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa, ktoré boli stanovené vo Výzve, časti Technická a odborná spôsobilosť a súťažnými podkladmi.  Zároveň išlo o tzv. vlastnú kapacitu uchádzača, t.j. uvedený kľúčový odborník bol zamestnancom uchádzača na základe pracovnej zmluvy.

Zo znenia ust. § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní ďalej vyplýva, že ak ide o stavebné práce alebo služby, sa uvedená podmienka účasti preukazuje údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk.

Vo vzťahu k možným oprávneniam verejného obstarávateľa/obstarávateľa vo vzťahu k dozoru, či posudzovaniu pracovnoprávnych vzťahov na základe pracovnoprávnych predpisov, vrátane ich vzniku, zmeny a skončenia, máme za to, že je potrebné prihliadať v tejto súvislosti na nasledovné závažné skutočnosti.

Základnou právnou normou upravujúcou vznik, zmenu, skončenie, náležitosti a ďalšie požiadavky vo vzťahu k existencii pracovnoprávnych vzťahov je  zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“).   

Z ust. Čl. 2 Zákonníka práce vyplýva, že pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Je nutné konštatovať, že nie sú podmienené súhlasom a ani stanoviskom verejného obstarávateľa/obstarávateľa a ani Úradu pre verejné obstarávanie, a to ani podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Z ust. § 14 Zákonníka práce tiež vyplýva, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Opakovane je nutné konštatovať, že takáto právomoc verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi a ani Úradu pre verejné obstarávanie neprislúcha, a to ani podľa zákona o verejnom obstarávaní. 

Podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Z ust. § 150 Zákonníka práce ďalej vyplýva, že inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona (zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005  Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o inšpekcii práce“)). Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239  zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

Orgánmi, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy sú v Slovenskej republike najmä vecne a mieste príslušné inšpektoráty práce.

Podľa zákona o inšpekcii práce, § 2 ods. 1, je inšpekciou práce dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

V súlade s ust. § 3 zákona o inšpekcii práce štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 4).

Podľa Čl. 2 ods. 2, prvá hlava, prvý oddiel Ústavy SR platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že  v nadväznosti na zákon o inšpekcii práce, Zákonník práce, zákon o verejnom obstarávaní, Ústavu SR a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy nevyplýva žiadna právomoc a ani oprávnenie pre verejného obstarávateľa/obstarávateľa a ani pre Úrad pre verejné obstarávanie vo veciach dozoru, či posudzovania pracovnoprávnych vzťahov na základe pracovnoprávnych predpisov, vrátane ich vzniku, zmeny a skončenia a pod. Pokiaľ si verejný obstarávateľ nad rámec vyššie uvedených právnych predpisov prisvojuje oprávnenia, ktoré mu neprislúchajú a požaduje od uchádzača doklady a informácie, na ktoré nie je oprávnený, máme za to, že takéto konanie môže vykazovať znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a s ktorého existenciou nemôžu byť spájané žiadne právne následky.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej aj ako „antidiskriminačný zákon“) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona pritom platí, že každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

V súlade s ust. Čl. 1. Zákonníka práce majú fyzické osoby právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov antidiskriminačným zákonom. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku (!), nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku (!), nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov máme za to, že   verejný obstarávateľ/obstarávateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený hodnotiť odbornú  spôsobilosť kľúčového odborníka vzhľadom na jeho vek.

Dúfame, že bol pre Vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať na office @ akkk.sk.

Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.

Registračný list pri preukazovaní splnenia podmienok účasti

Je verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnený požadovať od uchádzača/záujemcu predloženie „Registračného listu“ zamestnanca pri preukazovaní splnenia podmienok účasti?

Uvádzame, že z ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní1 vyplýva,  že v súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky.

Uchádzač v tejto súvislosti uvádza, že znenie Oznámenia/Výzvy a súťažných podkladov je záväzné nielen pre uchádzačov/záujemcov, ale aj pre verejného obstarávateľa/obstarávateľa a vo fáze hodnotenia splnenia podmienok účasti  nie je prípustné, aby verejný obstarávateľ/obstarávateľ menil, či rozširoval okruh otázok, či požiadaviek, ktoré sú kladené na uchádzača/záujemcu v súvislosti s preukazovaním podmienok účasti.

Pri preukazovaní splnenia podmienky účasti podľa ust. § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, ak ide o stavebné práce alebo služby, sa uvedená podmienka účasti preukazuje údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk.

Verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže v súťažných podkladoch stanoviť doklady, ktoré požaduje predložiť, spravidla ide o príslušné osvedčenie, či oprávnenie na výkon činnosti a životopis odborníkov, pričom verejný obstarávateľ/obstarávateľ spravidla stanoví aj požiadavky na obsah profesijného životopisu, z obsahu ktorého majú vyplynúť údaje  o odbornej praxi, vrátane údajov o pracovných pozíciách, zamestnávateľoch  a ďalšie.

Zo skúsenosti z praxe môžeme uviesť, že zo súťažných podkladov veľkého množstva verejných obstarávaní/obstarávaní nevyplýva požiadavka, aby uchádzač/záujemca predkladal na preukazovanie splnenia podmienky technickej a odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, potvrdenie o prihlásení zamestnanca do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne (napr. kópiou „prihlasovacieho lístku“, resp. „registračného listu“).   

Z praxe však môžeme povedať, že vo viacerých verejných obstarávaniach verejný obstarávateľ/obstarávateľ v rámci inštitútu vysvetľovania ponuky požadoval od uchádzača/záujemcu predloženie dokladu preukazujúceho, že zamestnanca prihlásil do zdravotnej a Sociálnej poisťovne (napr. kópiou prihlasovacie lístku).

Máme za to, že takáto požiadavka nemá oporu nielen v zákone o verejnom obstarávaní, ale spravidla ani v Oznámení/Výzve a súťažných podkladoch, pričom máme za to, že uvedený postup nemá oporu ani v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Poukazujeme najmä na zákon o sociálnom poistení2 a zákon o zdravotnom poistení3.

Je zrejmé, že posledné dva uvedené zákonné predpisy upravujú zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, resp. nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie, invalidné poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti a ďalšie.

Máme za to, že je to práve zákon o zdravotnom poistení a zákon o sociálnom poistení, ktoré primárne stanovujú zamestnávateľovi povinnosti, ktoré je tento povinný plniť voči príslušným orgánom, t.j. zdravotným poisťovniam, resp. Sociálnej poisťovni.

Domnievame, že v danom prípade absentuje právomoc verejného obstarávateľa/obstarávateľa preverovať splnenie povinností uchádzača/záujemcu  ako zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam resp. Sociálnej  poisťovni. Je tiež zrejmé, že pokiaľ verejný obstarávateľ/obstarávateľ formuloval svoju požiadavku tak, ako sme uviedli vyššie, uvedené musí prihliadať na lehoty viazané na jednotlivé povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení, keďže povinnosť prihlásenia voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni, uchádzačovi/záujemcovi ako zamestnávateľovi nemusela ešte vzniknúť, a to ani ku dňu predloženia ponuky.

Prikláňame sa k tomu, že výkon práv a povinností voči príslušným orgánom na základe týchto právnych predpisov nie sú v žiadnom prípade v zákonnej dispozícii verejného obstarávateľa/obstarávateľa a zároveň verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi  neprislúcha vykonávať žiadne právomoci vo vzťahu k uchádzačovi/záujemcovi ako zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni zo strany uchádzača/záujemcu, je zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa relevantné skúmať splnenie podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Už len podotýkame, že splnenie týchto povinností nie je ponechané na svojvôľu, či jednostranné vyhlásenie uchádzača/záujemcu, ale na oficiálne potvrdenie príslušných orgánov o splnení týchto povinností.

Máme tiež za to, že aj keby takéto doklady existovali, resp. ich má   uchádzač/záujemca k dispozícii,  nie je povinný predkladať  predmetné doklady  verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

  1. zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých  zákonov (zákon o verejnom obstarávaní)
  2. zák. č.  461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (zákon o sociálnom poistení)
  3. zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (zákon o zdravotnom poistení).



Dúfame, že bol pre vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať na office@akkk.sk.


Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.