Verejné obstarávanie problematika - dvojjazyčný dokument

Verejné obstarávanie a jeho problematika. Ako postupovať, ak uchádzač/záujemca predložil vo svojej ponuke, resp. v rámci predloženia dokladov dvojjazyčný dokument, ktorého cudzojazyčná jazyková verzia nebola úradne preložená?

Odpoveď na túto otázku možno dovodiť z Rozhodnutia ÚVO č. 2994 – 6000/2021-OD zo dňa 17.05.2021. Z bodu 91. dotknutého Rozhodnutia možno vyvodiť, že prípadným doplnením úradného prekladu vo vzťahu k už predloženému dokladu by nešlo o doplnenie fyzicky chýbajúceho dokladu, ktorým sa preukazujú podmienky účasti, ale iba o doplnenie k už predloženému dokladu.

V takom prípade máme za to, že verejný obstarávateľ/obstarávateľ je povinný postupovať tak, že podľa ust.  § 40 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) písomne požiada uchádzača/záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie dokladov, nakoľko z ním predložených dokladov vyplývajú nezrovnalosti, pochybnosti, a teda v danom prípade nebolo možné jednoznačne posúdiť napr.  splnenie podmienky účasti.

Z gramatického výkladu znenia § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vyvodzujeme záver, že v takomto prípade verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi nevzniká možnosť, ale zákonná povinnosť uplatniť inštitút vysvetlenia. 

Je možné predložiť dokument vyhotovený v cudzom jazyku spolu s jeho úradným prekladom do českého jazyka?

V tomto prípade je nutné opakovane poukázať na ust. § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, v súlade s ktorým sa  ponuky, návrhy a ďalšie doklady a dokumenty vo verejnom obstarávaní  predkladajú v štátnom jazyku. Ak je doklad alebo dokument vyhotovený v cudzom jazyku, predkladá sa spolu s jeho úradným prekladom do štátneho jazyka; to neplatí pre ponuky, návrhy, doklady a dokumenty vyhotovené v českom jazyku.

Verejné obstrávanie
Verejné obstarávanie

Otázkou však  zostáva, ako postupovať v prípade, keď uchádzač/záujemca predloží doklad v cudzom jazyku spolu s úradným prekladom do jazyka českého.

V praxi sme sa stretli s prípadom, že verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z verejného obstarávania o.i. z dôvodu, že tento predložil na preukázanie splnenia podmienok účasti dokument vyhotovený v španielskom jazyku spolu s úradným prekladom do jazyka českého, keď verejný obstarávateľ vyslovil názor, že český jazyk nie je štátnym jazykom SR na účely § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.

Po uplatnení revíznych postupov Úrad pre verejné obstarávanie vydal Rozhodnutie č. 6450-6000/2018 – OD zo dňa 01.08.2018. V bode 153. citovaného Rozhodnutia Úrad pre verejné obstarávanie vyslovil názor, že zákonodarca síce preferuje predkladanie dokumentov vo verejnom obstarávaní zo strany záujemcu, resp. uchádzača vždy v štátnom jazyku, nakoľko v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk, ale zákonodarca však zároveň na úroveň slovenského jazyka stavia aj český jazyk a v takom prípade nevyžaduje predloženie úradného prekladu dokumentov vyhotovených práve v českom jazyku.

Zákonodarca neobmedzuje predloženie dokladov v českom jazyku len na obsah ponuky týkajúcej sa opisu predmetu zákazky, a s tým súvisiacich dokumentov, ale umožňuje v českom jazyku predložiť aj dokumenty, prostredníctvom ktorých sa preukazuje splnenie podmienok účasti. V prípade, ak nemá záujemca, resp. uchádzač uvedené dokumenty k dispozícii v slovenskom, resp. českom jazyku, vzniká mu vo všeobecnosti povinnosť na svoje náklady zabezpečiť ich úradný preklad. Zákonodarca zároveň nevyžaduje, aby dátum úradného prekladu bol vykonaný v určitej lehote, teda napr. v lehote najneskôr troch mesiacov od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk. Vzhľadom na to, že v danom prípade uchádzač predložil v súlade s § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní doklad v španielskom jazyku spolu s úradným prekladom do českého jazyka, nevznikla uchádzačovi povinnosť na svoje náklady zabezpečiť úradný preklad do štátneho jazyka. 

Dúfame, že bol pre vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať

Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.

Verejné obstarávanie - predkladanie dvojjazyčných dokumentov

Verejné obstarávanie. Je možné predkladanie dvojjazyčných dokumentov zo strany uchádzačov/záujemcov na preukázanie splnenia podmienok účasti?

Vo verejných obstarávaniach/obstarávaniach konaných v Slovenskej republike sa často vyskytuje situácia, keď jedným z členov skupiny dodávateľov, resp. treťou osobou, prostredníctvom ktorej uchádzač/záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti, je zahraničný subjekt.

Je bežnou praxou vo verejných obstarávaniach konaných v Slovenskej republike, že sa rôzne doklady predkladajú hospodárskymi subjektami v dvojjazyčnej jazykovej verzii, obsahujúcej verziu vyhotovenú v štátnom jazyku, ktorá je pre verejných obstarávateľov/obstarávateľov relevantná, pričom ide najmä nie však výlučne o dokumenty ako plné moci, referencie, t.j. potvrdenia odberateľa prác o uspokojivom vykonaní prác a ich  zhodnotení podľa obchodných podmienok, čestné vyhlásenia a ďalšie.

Súčasne sú takéto doklady predkladané aj v cudzom jazyku, napr. v anglickej jazykovej verzii.

Má verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnenie odmietnuť takéto dokumenty z dôvodov, že nespĺňajú požiadavky stanovené v § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní?

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že podľa ust. § 21 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) sa  ponuky, návrhy a ďalšie doklady a dokumenty vo verejnom obstarávaní  predkladajú v štátnom jazyku. Ak je doklad alebo dokument vyhotovený v cudzom jazyku, predkladá sa spolu s jeho úradným prekladom do štátneho jazyka; to neplatí pre ponuky, návrhy, doklady a dokumenty vyhotovené v českom jazyku. Ak sa zistí rozdiel v ich obsahu, rozhodujúci je úradný preklad do štátneho jazyka. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku, ak ide o postup zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo súťaž návrhov.

Je nutné uviesť, že predkladanie takýchto dvojjazyčných dokumentov (pričom jedným z nich je štátny jazyk SR) bolo pri vyhodnocovaní ponúk, návrhov a ďalších dokladov a dokumentov tak zo strany verejných obstarávateľov/obstarávateľov ako aj zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „Úrad pre verejné obstarávanie“ alebo „Úrad“ alebo „ÚVO“)v rámci dohľadu a kontroly, dlhé roky plne akceptované  a vyhodnotené vo verejných obstarávaniach ako dostatočné.

Od tejto praxe sa odklonil Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v rámci výkonu kontroly vyslovil odlišný názor, a to Rozhodnutím sp. zn.  14152-6000/2020-OD/3 zo dňa 14.01.2021 (ďalej aj ako „Rozhodnutie“). 

Úrad pre verejné obstarávanie v bode 28. citovaného Rozhodnutia uviedol, že doklady, ktoré predložil uchádzač v dotknutom verejnom obstarávaní ako dvojjazyčné, t.j. ktoré  tento predložil v anglickom aj slovenskom jazyku,  boli predložené bez úradného prekladu do slovenského jazyka. Z uvedeného potom vyplýva záver, že Úrad mal za to, že aj cudzojazyčná jazyková mutácia dokumentu mala byť úradne preložená.

Na základe odvolania proti tomuto Rozhodnutiu vo veci rozhodovala Rada Úradu pre verejné obstarávanie.  Rada ÚVO o odvolaní rozhodla svojím Rozhodnutím č. 2065-9000/2021 zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj ako „Rozhodnutie Rady“).  

Rada ÚVO v bode 134. Rozhodnutia Rady vyslovila názor, že ak sa verejný obstarávateľ/ obstarávateľ dokáže riadne oboznámiť s obsahom predložených dvojjazyčných dokumentov a zároveň z týchto dvojjazyčne predložených dokumentov nevyplýva nezrovnalosť, nesúlad, či rozpor v jazykových verziách, nie je dôvodné trvať na tom, aby verejný obstarávateľ/obstarávateľ žiadal o dodatočné predloženie úradného prekladu dokumentov.

Zároveň Rada  ÚVO v bodoch 132. a 133. Rozhodnutia Rady tiež konštatovala, že predložené doklady zo strany uchádzača v predmetnom verejnom obstarávaní obsahovali pravidlo,  v zmysle ktorého slovenská jazyková verzia dotknutých dokladov mala prednosť.

Rada ÚVO tiež konštatovala, že  účel ustanovenia § 21 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, tzn. skutočnosť, že verejný obstarávateľ v plnej miere porozumel všetkým vyhotoveným dokladom, bol naplnený, a to jednak z dôvodu jazykových znalostí členov komisie verejného  obstarávateľa, ktorí  (a následne ani Úrad ani Rada ÚVO) neidentifikovali nezrovnalosti v jazykových verziách predložených dokladov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dokonca aj v prípade, ak by v týchto dvojjazyčne vyhotovených dokladoch existovala nezrovnalosť, v zmysle znenia predložených dokumentov, slovenská jazyková verzia by mala prednosť. V zmysle vyššie uvedeného je možné uviesť, že predkladanie dvojjazyčného znenia dokladov zo strany hospodárskych subjektov je prípustné, pričom by sme v každom prípade odporučili uviesť, že slovenská jazyková verzia dokladu má prednosť.

Súčasne je možné ale viesť oprávnenú polemiku o tom, ako je  potrebné pristúpiť k výkladu názoru vysloveného Radou ÚVO v citovanom Rozhodnutí Rady, ktorá oprela hodnotenie dvojjazyčného dokladu o jazykové znalosti členov komisie a skutočnosť, že verejný obstarávateľ  ako kontrolovaný  (a následne ani Úrad ani Rada) neidentifikovali nezrovnalosti v jazykových verziách predložených dokladov.

Máme za to, že výklad takéhoto výroku Rady ÚVO sa môže javiť ako sporný, keďže predpokladať u verejného obstarávateľa/obstarávateľa, resp. u všetkých členov komisie dôkladnú znalosť všetkých cudzích jazykov je pochopiteľne nereálne.  

Odmietnutie takéhoto postupu spočívajúceho v akceptovaní dvojjazyčných dokumentov obmedzujúc sa na dôkladnú znalosť takéhoto iného jazyka, by mohlo viesť k diskriminácii zahraničných hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa v procese verejného obstarávania na základe ich štátnej príslušnosti, čo je v príkrom rozpore nielen s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ale aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ.  Je zrejmé, že hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo, miesto podnikania, resp. bydlisko na území Slovenskej republiky disponujú/môžu disponovať výhodou znalosti štátneho jazyka SR, avšak neznalosť slovenského jazyka nemožno vykladať v ich neprospech a ani im  odoprieť právo, aby jazykovú mutáciu dokumentu podpísali v cudzom jazyku, ktorého znalosťou disponujú.

Dúfame, že bol pre vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať

Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.

Jednotný európsky dokument a jeho použitie vo verejnom obstarávaní

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o doplnení a zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“)  jednotný európsky dokument (JED) je dokument, ktorým hospodársky subjekt môže predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti (osobného postavenia, ekonomického a finančného postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti) určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Čo je jednotný európsky dokument

JED je možné využiť na predbežné preukázanie splnenia podmienok účasti vo všetkých postupoch zadávania zákazky podľa zákona o  verejnom obstarávaní, t.j. pri účasti vo verejnej súťaži,  pri zadávaní podlimitnej zákazky bez použitia elektronického trhoviska, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením, súťažnom dialógu a inovatívnom partnerstve. Z právnej povahy  jednotného európskeho dokumentu vyplýva, že jednotný európsky dokument predstavuje predbežné nahradenie dokladov a verejný obstarávateľ/ obstarávateľ nesmie v súťažných podkladoch, resp. v inom dokumente, ktorým sa začal proces verejného obstarávanie vylúčiť možnosť záujemcu, resp. uchádzača preukázať predbežné podmienky účasti formou JED.

Jednotný európsky dokument
Jednotný európsky dokument pre verejné obstarávanie

JED je považovaný za paušalizované čestné prehlásenie a predstavuje vlastné vyhláse­nie zo strany hospodárskych subjektov, ktoré je predbežným dôkazom o splnení podmienok účasti. Podľa článku 59 smernice 2014/24/EÚ ide o formálne vyhlásenie hospodárskeho subjektu, že sa nenachádza v jednej zo situácií, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené; že spĺňa príslušné podmienky účasti a že v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené na účely zníženia počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť. Jeho cieľom je znížiť administratívne zaťaženie vyplývajúce z požiadavky predkladať veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. V súvislosti s rozsahom dokumentov, ktoré je možné  nahradiť jednotným európskym dokumentom, zákonodarca vychádza z premisy, že uchádzač v celom rozsahu spĺňa stanovené podmienky.

Štandardný formulár pre JED sa ustanovuje vykonávacím nariadením Komisie EÚ 2016/7 (vydaným na základe splnomocňovacieho ustanovenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ), t.j. ide o štandardizovaný dokument (formulár), ktorý je možné uplatňovať vo verejných obstarávaniach vo všetkých členských štátoch EÚ.

JED obsahuje aj aktualizované vyhlásenie hospodárskeho subjektu, že:

  1. neexistuje dôvod na jeho vylúčenie,
  2. spĺňa objektívne a nediskriminačné pravidlá a kritériá výberu obmedzeného počtu záujemcov, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ obmedzil počet záujemcov,
  3. poskytne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na požiadanie doklady, ktoré nahradil jednotným európskym dokumentom.

Vzor online formulára jednotný európsky dokument

Vzor formulára je možné vyhľadať na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie Zároveň je túto službu Úradu pre verejné obstarávanie možné využívať pri  práci a vypĺňaní a opätovnom používaní  JED interaktívnym spôsobom vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Uchádzač alebo záujemca sa môže rozhodnúť, či vo svojej žiadosti o účasť alebo ako súčasť ponuky predloží JED alebo jednotlivé doklady  vyžadované verejným obstarávateľom/ obstarávateľom prípadne kombináciu dokladov a JED-u.

Dúfame, že bol pre vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať

Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií  v ňom uvedených je  vždy špecifická v závislosti od skutkových  okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti.  Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.