Uvádzame, že v praxi sme sa stretli s prípadom, keď verejný obstarávateľ vo verejnom obstarávaní v rámci inštitútu vysvetlenia podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní požadoval od uchádzača vysvetlenie, aký spôsobom mieni uchádzač zabezpečiť záväzok zamestnanca, že poskytne uchádzačovi ako zamestnávateľovi svoje kapacity v rozsahu požadovanom zamestnávateľom a akým spôsobom bude vykonávať činnosť, konkrétne stavbyvedúceho, a to napriek tomu, že stavbyvedúci bude mať v roku, v ktorom sa predpokladá začiatok vykonávania diela 79 rokov?
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uchádzač preukazoval splnenie podmienky účasti podľa ust. § 34 ods. 1 písm. g), t.j. išlo o osobu tzv. kľúčového odborníka, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti boli predložené v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa, ktoré boli stanovené vo Výzve, časti Technická a odborná spôsobilosť a súťažnými podkladmi. Zároveň išlo o tzv. vlastnú kapacitu uchádzača, t.j. uvedený kľúčový odborník bol zamestnancom uchádzača na základe pracovnej zmluvy.
Zo znenia ust. § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní ďalej vyplýva, že ak ide o stavebné práce alebo služby, sa uvedená podmienka účasti preukazuje údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk.
Vo vzťahu k možným oprávneniam verejného obstarávateľa/obstarávateľa vo vzťahu k dozoru, či posudzovaniu pracovnoprávnych vzťahov na základe pracovnoprávnych predpisov, vrátane ich vzniku, zmeny a skončenia, máme za to, že je potrebné prihliadať v tejto súvislosti na nasledovné závažné skutočnosti.
Základnou právnou normou upravujúcou vznik, zmenu, skončenie, náležitosti a ďalšie požiadavky vo vzťahu k existencii pracovnoprávnych vzťahov je zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“).
Z ust. Čl. 2 Zákonníka práce vyplýva, že pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Je nutné konštatovať, že nie sú podmienené súhlasom a ani stanoviskom verejného obstarávateľa/obstarávateľa a ani Úradu pre verejné obstarávanie, a to ani podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Z ust. § 14 Zákonníka práce tiež vyplýva, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Opakovane je nutné konštatovať, že takáto právomoc verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi a ani Úradu pre verejné obstarávanie neprislúcha, a to ani podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Z ust. § 150 Zákonníka práce ďalej vyplýva, že inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona (zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o inšpekcii práce“)). Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
Orgánmi, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy sú v Slovenskej republike najmä vecne a mieste príslušné inšpektoráty práce.
Podľa zákona o inšpekcii práce, § 2 ods. 1, je inšpekciou práce dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
V súlade s ust. § 3 zákona o inšpekcii práce štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 4).
Podľa Čl. 2 ods. 2, prvá hlava, prvý oddiel Ústavy SR platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v nadväznosti na zákon o inšpekcii práce, Zákonník práce, zákon o verejnom obstarávaní, Ústavu SR a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy nevyplýva žiadna právomoc a ani oprávnenie pre verejného obstarávateľa/obstarávateľa a ani pre Úrad pre verejné obstarávanie vo veciach dozoru, či posudzovania pracovnoprávnych vzťahov na základe pracovnoprávnych predpisov, vrátane ich vzniku, zmeny a skončenia a pod. Pokiaľ si verejný obstarávateľ nad rámec vyššie uvedených právnych predpisov prisvojuje oprávnenia, ktoré mu neprislúchajú a požaduje od uchádzača doklady a informácie, na ktoré nie je oprávnený, máme za to, že takéto konanie môže vykazovať znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a s ktorého existenciou nemôžu byť spájané žiadne právne následky.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej aj ako „antidiskriminačný zákon“) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona pritom platí, že každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
V súlade s ust. Čl. 1. Zákonníka práce majú fyzické osoby právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov antidiskriminačným zákonom. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku (!), nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku (!), nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Z vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov máme za to, že verejný obstarávateľ/obstarávateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený hodnotiť odbornú spôsobilosť kľúčového odborníka vzhľadom na jeho vek.
Dúfame, že bol pre Vás tento článok zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať na office @ akkk.sk.
Informácie uvedené v tomto dokumente nie sú poskytovaním právnych rád a služieb. Tento dokument je informatívnej povahy a aplikácia informácií v ňom uvedených je vždy špecifická v závislosti od skutkových okolností konkrétneho prípadu. Z uvedených dôvodov odporúčame vždy pri konkrétnych právnych riešeniach kontaktovať advokátsku kanceláriu. Z tohto dokumentu nie je možné odvodzovať žiadne práva ani povinnosti. Autor dokumentu nepreberá zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti, ani za akékoľvek škody vzniknuté z aktivít konaných na základe informácií v ňom uvedených.
